Pre vymedzenie tvorcu ako dizajnéra si musíme uvedomiť, že dizajn je intelektuálna činnosť zameraná na definovanie vzťahu medzi funkciou a formou úžitkového predmetu. Až vo chvíli, keď sa uvažovanie o predmete a jeho navrhovanie oddelilo od procesu jeho výroby, môžeme hovoriť o dizajnérovi.
Ako každé odvetvie ľudskej činnosti i dizajn a teda samozrejme aj grafický dizajn potrebuje svojich špecializovaných vykonávateľov - tvorcov, pričom postavenie takéhoto tvorcu sa v historickom kontexte mení. Od pravekých protodizajnérskych prvopočiatkov, cez remeselnú a manufaktúrnu výrobu, až po žiarivé hviezdy dizajnu súčasnosti, ktoré sa v mnohých prípadoch stávajú priam popkultúrnymi ikonami.
Pre ujasnenie pojmu je však nutné podotknúť, že špecializovaná profesia dizajnéra ako takého sa zrodila až v období priemyselnej revolúcie. V tomto čase môžeme hovoriť o tom, že navrhnutie predmetu sa stalo intelektuálnou činnosťou oddelenou od jeho následnej realizácie. Toto oddelenie sa týka i grafického dizajnu, aj keď ten k tomuto stavu dospel už skôr - špecializované písmarske dielne sústredili svoju výrobu len na písmo, pričom ten, kto písmo navrhoval ho sám nevyrábal. Taktiež návrh knihy a jej skutočná sadzba, či väzba sú práce pre rôznych participantov v procese výroby knihy.
Toto pravidlo je najmarkantnejšie pri navrhovaní zložitých strojov a mechanizmov (čo je síce produktový dizajn, ale na ilustráciu vhodný príklad), u ktorých nemôžeme predpokladať, že ten, ktorý ich navrhne bude i natoľko zručný, aby ich vyrobil a vice versa. Tvorba akejkoľvek materiálnej realizácie vyžaduje vytvorenie abstraktného modelu (mentálneho predobrazu) v mysli človeka, čo tvorí jeden zo základných významov anglického slova design a v elementárnej rovine definuje činnosť dizajnéra. Potvrdzuje nám to myšlienku, že dizajn je predovšetkým duševná činnosť a súvisí s obrazotvornosťou tvorcu.
Táto činnosť je skutočne mnohorozmerná - profesia dizajnéra v sebe syntetizuje podnety z rôznorodých oblastí: techniky, vedy, umenia, ... čo samozrejme platí i o práci grafického dizajnéra. Doménou kreatívnej činnosti sa u neho stáva proces navrhovania, ktorý obsiahne aspekty vedeckovýskumných činností, technického experimentovania, ale aj intuitívne riešenia blízke umeleckým postupom tvorby. Týmto sa opätovne dostávame k záveru, ktorý nám potvrdzuje spätosť umenia a dizajnu na všetkých rovinách - grafika, móda, produkty, transport, ... Dizajnér musí v sebe spájať množstvo osobností: umelca, remeselníka, architekta, technológa, producenta, ergonóma, psychológa, ... čo samozrejme vplýva aj na myslenie autora a jeho prístup k tvorbe a kreovaniu. Pre dnešného dizajnéra je omnoho dôležitejšia ikonická a emocionálona logika, než matematická. Klasické moderné pravidlá vyjadrenia, či transparentnosti strácajú význam a na ich miesto nastupujú stratégie kontrastu, vynaliezavosti a paradoxu. Len tie zodpovedajú nášmu chaotickému svetu, ktorý je plný kríženia a nestálosti. Rušivé momenty a hybridné výtvory zodpovedajú postmodernej životnej skúsenosti.
Ivan Kasaj
(autor je doktorandom marketingovej komunikácie so špecializáciou na grafický dizajn) www.kasaj.sk
Zoznam literatúry, na základe ktorej vznikla táto séria článkov:
ABELLáN, J. L.: Myšlienky pre XXI. Storočie, AUMONT, J.: Obraz, BAKER, M. J.: Marketing, An Introducory Text, BERGER, J.: Reklamní obrazy, BERKOWITZ, E.N., KERIN, R.A., HARTLEY, S.W., RUDELIUS, W.: Marketing, BRANZI, A.: Jsme primitivové, CANNON, T.: Basic Marketing, CARTER, D.I.: American Corporate Identity 2003, CRAVENS, D.W.: Strategic Marketing, CRHA, I., KŘíŽEK, Z.: Jak psát reklamní text, CROIZER, R.: Vyráběné požitky, ČIHOVSKá, V., HANULáKOVá, E., LIPIANSKA, J.: Firemný imidž, ČIMO, J., MARIAš, M.: Riadenie marketingových aktivít, FIELL, Ch., FIELL, P.: Design of the 20th Century, FIELL, Ch., FIELL, P.: Graphic Design for the 21st Century, FIELL, Ch., FIELL, P.: Industrial design A-Z, FLUSSER, V.: Ne-věc, FORTY, A.: Design, designéři a literatura o designu, FOSTER, H.: Design a zločin, GILES, G.B.: Marketing, GOEBELS, J.: Poznání a propaganda, GORDON, S. K.: Packaging makeovers, HEIMANN, J.: All-American Ads 40s, HESKETT, J.: Identity, HOCHELOVá, V.: Slovník novinárskej teórie a praxe, HORŇáK, P.: Etika reklamy, HRADISKá, E.: Psychológia a reklama, JEDLIČKA, M.: Marketingové komunikačné stratégie, JEDLIČKA, M.: Marketingový strategický manažment, JEDLIČKA, M.: Propagačná komunikácia podniku, KAUFMANN, E.: Co je moderní design, KENT, S.: Kompozícia. Bratislava, KOČIČKA, P., BLAŽEK, F.: Praktická typografie, KOL. AUTOROV: Blackcoffee 1000 - ikony, symboly, piktogramy, KOL. AUTOROV: Letterhead & Logo Design, KOL. AUTOROV: Marketing:Theory and Practise, KOL. AUTOROV: the Best of Business Card Design, KOLESáR, Z.: Kapitoly z dějin dizajnu, KOPŘIVA, M.: Typoornamenty, KOTLER, P.: Marketing management, KOZAK, G., WIEDEMANN, J.: Japanese Graphics now, LAMAROVá, M.: Řemeslo a kybernetika, LAWSON, B.: Co je to design, MACKENZIE, D.: Zelený design, MARCUS, G.: Používání technologie, MEIER, C.: Teorie designu : základy disciplíny, MENHART, O.: Nauka o písmu, METCALF, B.: Řemeslo a umění, kultura a biologie, NORMAN, D., A.: Psychopatologie všedních věcí, OGILVY, D.: O Reklamě, ORTEGA Y GASSET, J.: Eseje o umení, PACKARD, V.: Výrobci odpadkú:město budoucnosti, PARKER, R.C.: Profesionální design v reklamě, POTTER, N.: Co je to designér, PRETTE, M.C., CAPALDO, A.: Tvorivosť tvar farba, PYE, D.: Odpovědnost designéra, RASHID, K.: Digipop, ROY, A.: The best of Brochure Design, SCHWALBE, H.: Praktická reklama, TOSCANI, O.: Reklama je navoňaná zdochlina,. WELSCH, W.: Design objektu a rámce, WIEDEMANN, J.: Advertising now, ŽáRA, J., BENEš, B., FELKEL, P.: Moderní počítačová grafika