pridané
22 Jan 2009
napísal/a
web
posledné články
sharuj googli
likuj
Vysoké umenie a priemerná grafika
Umelecké dielo pôsobí ako sociálna sila, tvoriaca dve antagonistické skupiny. Ako sila, ktorá oddeľuje a vyčleňuje z beztvarej masy ľudí dve odlišné kasty. Charakteristickou črtou práve moderného umenia zo sociologického hľadiska je to, že rozdeľuje publikum na tieto dve skupiny: na tých, ktorí mu rozumejú a na tých, ktorí mu nerozumejú. Zdá sa, že nové umenie nie je určené všetkým, ako to bolo v prípade romantického umenia, ale že je určené menšine, ktorá je preň mimoriadne nadaná.
Paralely vidíme i v každom súčasnom dizajnérskom výkone, či už sa jedná o dizajn produktový, alebo grafický. Kto dizajnu nerozumie, môže si smelo povedať, že sa mu páči toto logo, pretože je krásne farebné a tvorí ho obrázok, ktorý chápe, pretože je detailne vykreslený. Avšak ten, kto mu rozumie si môže povedať, že je to logo nevhodné, ktoré nedokázalo redukovať podstatu na jednoduchý tvar, je technologicky ťažko aplikovateľné a nenesie v sebe punc originality, ktorý ho odlišuje od konkurencie. Ťažko je rozlíšiť, ktorá strana má pravdu.
Keď sa niekomu nejaké umelecké dielo nepáči, ale rozumie mu, cíti sa byť nad ním povznesený, no nevyvoláva v ňom podráždenie. Ak však nepríjemný pocit, vyvolaný dielom pramení z toho, že mu človek nerozumie. Vtedy ostáva pred ním ponížený s temným pocitom vlastnej menejcennosti, ktorý si potrebuje vykompenzovať rozhorčeným sebapotvrdením zoči-voči dielu. Tento fenomén je nebezpečný najmä pri tvorbe Corporate Identity, ktorá by nikdy nemala tieto pocity vo svojich cieľových skupinách vyvolávať. Uznanie pravdivosti jedného, či druhého tvrdenia v sebe nesie ohrozenie, že tak, ako sa umenie pôsobením avantgárd začiatku 20. storočia stalo výlučným len pre elitu, je možné niečo také spôsobiť aj grafickému dizajnu. Dobrý vkus grafika mu káže tvoriť diela s estetickou hodnotou, ktoré však nie sú priechodné u zadávateľa a preto väčšinou bravúrne grafické nápady končia v zásuvkách, alebo u klientov, ktorí nemôžu nič namietať, lebo ich dostanú zadarmo (benefiční klienti). Častejšie sme teda obklopovaní priemernými výkonmi na požiadanie klienta, než prelomovými dielami. Rovnako ako v umení, tak i v grafike 99% výstupov, ktoré nás sprevádzajú dennodenne tvoria zástupy bezmenných anonymných grafikov, tak, ako ducha doby okrem 1% top umelcov tvorí i 99% tých neznámych.
Priepastným rozdielom, medzi vysokým umením a jeho komerčným pendantom však naďalej ostáva to, že pokiaľ je umenie stále považované za určitú transcendentnú schopnosť priam magicky vyčlenenú pre privilegovanú hŕstku nadaných autorov o dizajne a najmä jeho grafickej stránke si dovolí rozhodovať ktokoľvek. Stačí sa porozprávať s ktorýmkoľvek marketingovým pracovníkom, či majiteľom firmy, ktorí budú mať určite presné predstavy o vizuálnej podobe svojich korporátnych materiálov bez ohľadu na to, či je graficky adekvátna. Mnoho zadávateľov sa nedokáže odosobniť od svojich osobných preferencií, čím značne obmedzuje výtvarné možnosti grafika v jeho práci, nehovoriac o tom, ak sú požiadavke skutočne bizarné, môžu potlačiť i samotný ekonomický potenciál realizácie.
Ivan Kasaj
(autor je doktorandom marketingovej komunikácie so špecializáciou na grafický dizajn)
www.kasaj.sk
Ivan Kasaj
(autor je doktorandom marketingovej komunikácie so špecializáciou na grafický dizajn)
www.kasaj.sk
Zoznam literatúry, na základe ktorej vznikla táto séria článkov:
ABELLÁN, J. L.: Myšlienky pre XXI. Storočie, AUMONT, J.: Obraz, BAKER, M. J.: Marketing, An Introducory Text, BERGER, J.: Reklamní obrazy, BERKOWITZ, E.N., KERIN, R.A., HARTLEY, S.W., RUDELIUS, W.: Marketing, BRANZI, A.: Jsme primitivové, CANNON, T.: Basic Marketing, CARTER, D.I.: American Corporate Identity 2003, CRAVENS, D.W.: Strategic Marketing, CRHA, I., KŘÍŽEK, Z.: Jak psát reklamní text, CROIZER, R.: Vyráběné požitky, ČIHOVSKá, V., HANULáKOVá, E., LIPIANSKA, J.: Firemný imidž, ČIMO, J., MARIAŠ, M.: Riadenie marketingových aktivít, FIELL, Ch., FIELL, P.: Design of the 20th Century, FIELL, Ch., FIELL, P.: Graphic Design for the 21st Century, FIELL, Ch., FIELL, P.: Industrial design A-Z, FLUSSER, V.: Ne-věc, FORTY, A.: Design, designéři a literatura o designu, FOSTER, H.: Design a zločin, GILES, G.B.: Marketing, GOEBELS, J.: Poznání a propaganda, GORDON, S. K.: Packaging makeovers, HEIMANN, J.: All-American Ads 40s, HESKETT, J.: Identity, HOCHELOVá, V.: Slovník novinárskej teórie a praxe, HORŇáK, P.: Etika reklamy, HRADISKá, E.: Psychológia a reklama, JEDLIČKA, M.: Marketingové komunikačné stratégie, JEDLIČKA, M.: Marketingový strategický manažment, JEDLIČKA, M.: Propagačná komunikácia podniku, KAUFMANN, E.: Co je moderní design, KENT, S.: Kompozícia. Bratislava, KOČIČKA, P., BLAŽEK, F.: Praktická typografie, KOL. AUTOROV: Blackcoffee 1000 - ikony, symboly, piktogramy, KOL. AUTOROV: Letterhead & Logo Design, KOL. AUTOROV: Marketing:Theory and Practise, KOL. AUTOROV: the Best of Business Card Design, KOLESáR, Z.: Kapitoly z dějin dizajnu, KOPŘIVA, M.: Typoornamenty, KOTLER, P.: Marketing management, KOZAK, G., WIEDEMANN, J.: Japanese Graphics now, LAMAROVá, M.: Řemeslo a kybernetika, LAWSON, B.: Co je to design, MACKENZIE, D.: Zelený design, MARCUS, G.: Používání technologie, MEIER, C.: Teorie designu : základy disciplíny, MENHART, O.: Nauka o písmu, METCALF, B.: Řemeslo a umění, kultura a biologie, NORMAN, D., A.: Psychopatologie všedních věcí, OGILVY, D.: O Reklamě, ORTEGA Y GASSET, J.: Eseje o umení, PACKARD, V.: Výrobci odpadkú:město budoucnosti, PARKER, R.C.: Profesionální design v reklamě, POTTER, N.: Co je to designér, PRETTE, M.C., CAPALDO, A.: Tvorivosť tvar farba, PYE, D.: Odpovědnost designéra, RASHID, K.: Digipop, ROY, A.: The best of Brochure Design, SCHWALBE, H.: Praktická reklama, TOSCANI, O.: Reklama je navoňaná zdochlina,. WELSCH, W.: Design objektu a rámce, WIEDEMANN, J.: Advertising now, ŽáRA, J., BENEš, B., FELKEL, P.: Moderní počítačová grafika
