Dizajn a architektúra tvoria hmotný svet.  Každý človek sa permanentne nachádza v nejakom hmotou a objemom vymedzenom priestore (architektúra) a vykonáva činnosti, pri ktorých musí  používať predmety (dizajn).

Dizajn a architektúra vedú dialóg celé svoje dejiny.  Ide o dva odbory prepojené nielen úžitkovou podstatou, ale už samotným ľudským životom. Spoločným cieľom architektúry a dizajnu je: byť užívaný/ používaný a zlepšiť hmotné prostredie pre život ľudí. V architektúre ide o zlepšenie obytného, pracovného a celkového prostredia a v dizajne ide o zvýšenie kvality mikroprostredia, a teda všetkých predmetov, ktoré používame na rôzne činnosti. Mnohí významní architekti navrhovali architektúru ako celok vrátane interiéru, zariadenia nábytkom, svietidlami, úžitkovými predmetmi, tapetami ako celok, kde aj jednotlivé kusy boli výsledkom ich tvorby. Niektoré stoličky, kreslá, stoly, skrinkové systémy boli vytvorené v súvislosti s architektúrou alebo navrhnuté priamo pre konkrétny koncept architektúry. Aj dnes sú viacerí svetoví dizajnéri zároveň aj architektmi a mnohí svetoví architekti navrhujú dizajn.

Dizajn je návrh a rovnako návrh je architektúra tiež, ale obidva odbory sa študujú nezávisle. Spoločný rámec pre obidva odbory tvorí proces, v ktorom vznikajú, samotný proces navrhovania /tvorby. Dizajnéri v oblasti nábytku v tradičnom ponímaní tvorby priemyselného dizajnu návrh – výroba – predaj na Slovensku z veľkej väčšiny nefungujú. Tvoria tak, že robia autorský dizajn – solitéry alebo „kusovky“, robia virtuálny dizajn predmetov alebo sa živia inak. Ak ostanú pri navrhovaní: navrhujú (zariaďujú) interiéry, parciálne časti dotvorenia architektúry, prechádzajú rôznymi zadaniami univerzálnych návrhárov, niekedy integrujú do svojej tvorby aj voľné umenie. Na druhej strane len niektorí architekti navrhujú dizajn, obyčajne tí, čo sa špecializujú na interiérovú tvorbu, ale ani to nie je pravidlom.   Zaujímalo nás prečo sa to tak deje. Je to pretože na Slovensku dostatočne nefunguje priemyselná výroba pretože je tu malý trh, nie sú podmienky sériovo a masovo vyrábať a hlavne predávať? Môže byť dôvodom aj to, že vo svete zahltenom predmetmi, kde sa dajú v iných krajinách oveľa lacnejšie nábytky priemyselne vyrobiť nie je pre dizajnérov na Slovensku už takéto čosi vôbec potrebné ani skúšať? Alebo že vstupom informačných technológií do práce a do spôsobov komunikácie sa nám otvoril celý svet, ale na druhej strane  aj konkurenčné prostredie, čo muselo nevyhnutne ovplyvniť aj samotnú podstatu profesie dizajnéra?   

Výstava  sleduje prácu dizajnéra / architekta od skice po realizáciu s cieľom objasniť procesy a myšlienkové postupy ukrývajúce sa v pozadí každého produktu. Expozícia  predstavuje koncepty deviatich dizajnérov / architektov širšieho vekového a skúsenostného rozpätia, na ktorých tvorbe/dizajne v počte 1-2  nábytkových kusov sú interpretované originálne prístupy ako sa robí dizajn v posledných  desiatich rokoch.. Prostredníctvom vystavených výsledkov a príbehu dizajnéra  poukazuje na súčasný stav  produktového, predovšetkým nábytkového dizajnu na Slovensku ako sa snaží zodpovedať otázku kto je slovenský dizajnér. Zámerom výstavy je tiež sprostredkovať teoretický základ rôznych konceptov a prístupov k navrhovaniu / tvorbe v širších spoločensko-kultúrnych, ako aj politicko-ekonomických súvislostiach a poukázať na meniacu sa profesiu dizajnéra aj na Slovensku, a tak motivovať relevantných aktérov k odbornému diskurzu. Výstava je určená všetkým, čo ich dizajn a architektúra zaujímajú, nielen odborníkom z oblasti dizajnu, architektúry, urbanizmu, scénografie, úžitkového remesla a iných súvisiacich odborov, ale aj laická verejnosť, pretože dizajn a architektúra sú súčasťou kultúry jednotlivých krajín.