Prednáška
07 Jun 2011
kde
Dom umenia
Námestie SNP 12
Bratislava
link
napísal/a
sharuj googli
likuj
Prednáška Maroša Schmidta s diskusiou
Vo svojom príspevku Dizajn náš každodenný sa dizajnér a zberateľ Maroš Schmidt možno trochu provokačne pýta: Kde sú hranice medzi dizajnom a tvorbou odpadu? Zmenilo sa Sullivanovské „forma nasleduje funkciu“ na „forma nasleduje marketing“? Je dnes dizajnér naozaj autorom?
Náš každodenný dizajn nám dáva veľmi nejasné odpovede. Nezmyselné hľadanie strateného tvaru vo vyprázdnenej forme sa mení na pokus o zmysluplné definovanie stratégie dizajnu pre nasledujúce obdobie.
Dizajnér sa od klasického remeselníka odlišuje pridanou hodnotou nového originálneho riešenia, ktoré spĺňa funkčné a estetické požiadavky spotrebiteľa. Ak nám staršie výrobky pripadajú nemoderné aj napriek tomu, že sú veľmi podobné tým najmodernejším, je to špeciálny úkaz nového vnímania zacykleného dizajnu cez jeho technologicko - marketingové maskovanie. Keď porovnáme iPAD z roku 2010 s televízorom Tesla Mánes 4102U z roku 1957 zistíme, že dizajnér používal rovnakú esenciu dizajnu. Charakteristické znaky sú rovnaké: Zaoblené rohy, kruhové tlačidlo pre ovládanie, lesklá linka okolo skla. Zmenili sa materiály a pribudli funkcie. Reklama nás naučila vnímať iPAD ako najmodernejšiu formu vreckového počítača, televízora, knihy a písacieho stroja a to aj z dizajnérskeho hladiska.
Dizajnér tu totiž riešil podobný problém a aplikoval podobnú formálnu jednoduchosť. Rovnako ako kruh, ktorý je nemožné redizajnovať, objavilo ľudstvo postupom času aj ďalšie, oveľa komplikovanejšie formy, ktoré sú neredizajnovateľné, pretože dokonale zodpovedajú estetickým a funkčným nárokom používateľa. Sme svedkami vyprázdnenia formy a následného oscilovania dizajnu medzi rôznymi druhmi osvedčeného tvarovania. Takýto stav pre začiatok 21. storočia, predpovedal v šesťdesiatych rokoch minulého storočia aj dizajnér Raymond Loewy.
Formálne možnosti sú pravdepodobne vyčerpané, ale materiálové a technologické určite nie. Možno je problém v skladbe dizajnu, ktorá vo väčšine prípadov pracuje so základnými geometrickými tvarmi, ktoré moduluje, prípadne ich necháva úplne vyčistené, akoby rovnaké schémy neboli vytvorené pred takmer deväťdesiatimi rokmi. Biomorfný a konceptuálny dizajn veľmi trefne vypĺňa prázdne miesto medzi nepodarenými cvičeniami z deskriptívnej geometrie a pôsobí celkom osviežujúco.
Dizajn zahŕňa veľké množstvo rozličných podskupín, z ktorých každá má inú rýchlosť zmeny tvaru a iný proces dizajnérskej tvorby. V základnom delení ide o dve skupiny: Design out a design in. Najprv funkcia až potom tvar alebo najskôr tvar a následne „dopasovaná“ funkcia, pričom slovo funkcia môže byť v mnohých prípadoch nahradené slovom marketing.
Zadefinovaním súčasného stavu sa posunieme do zmysluplnejšej roviny a tou je stratégia dizajnu. Vytvoriť dobrý dizajn je v súčasnosti paradoxne oveľa ťažšie, a to aj napriek vyspelým technológiám výroby a možnostiam tvorby ako v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Dizajn súčasnosti je o oveľa väčšej zodpovednosti a snahe o prvenstvo – originalitu. Práve tieto fakty dávajú stratégii dizajnu mimoriadny význam.
