Prostredníctvom výberu zo zbierok slovenských galérií a múzeí približuje najvýznamnejšie etapy a dizajnérske osobnosti zviazané so sklárňou, ktorá ako jedna z mála na Slovensku „stavila“ na spoluprácu s výtvarníkmi. Výstava na pôde galérie je už štvrtou v poradí existencie sklárne. Prvé dve výstavy pripravil začiatkom 60. rokov v spolupráci so sklárňami zakladateľ Oddelenia úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva v SNG Igor Didov. Tretiu pripravila dlhoročná kurátorka zbierky skla v SNG Agáta Žáčková, a to presne pred dvadsiatimi rokmi pri storočnici sklárne. Zbierka úžitkového umenia a dizajnu SNG obsahuje početnú kolekciu sklených výrobkov vzniknutých pod známou značkou LR. Popri rozsiahlej zbierke historického skla sú to predovšetkým reprezentatívne súbory diel Karola Hološka, Dagmar Kudrovej a Jaroslava Tarabu, ktoré tvoria dodnes „zlatý fond“ zbierky. Početnú kolekciu z vystavených diel tvorí výber zo zbierkového fondu sklárskeho múzea v Lednických Rovniach. Celok uzatvára niekoľko jedinečných kusov z Historického múzea v Bratislave. Na výstave je po prvýkrát expozične prezentovaný súbor historických vzorkových kníh z konca 19. storočia a ponukové katalógy z prvej polovice 20. storočia. Pohľad na sklársky dizajn dopĺňa výber z návrhárskej tvorby autorov spolupracujúcich so sklárňou v druhej polovici 20. storočia.

Keď v roku 1892 začala výroba skla v novozaloženej sklárni, jej majiteľ a zakladateľ Josef Schreiber, popri už viacerých dobre fungujúcich sklárňach, ktoré vlastnil, riadil aj pomerne rozsiahlu distribučnú sieť pre odbyt sklárskych výrobkov s centrálou vo Viedni. Skláreň v Lednických Rovniach sa rovnako ako i ostatné schreiberovské sklárne prezentovala podnázvom J. Schreiber und Neffen. Začínala výrobou tabuľového skla, neskôr aj výrobou lisovaného skla. Napriek tomu, že sa v priebehu rokov, od svojho vzniku v sklárni pomerne často menil výrobný program a zameranie produkcie (či už to bolo lisované sklo, technickéa laboratórne sklo, žiarovky, dojčenské fľaše, cylindre na lampy...) sa skláreň systematicky a cieľavedome profilovala a získala si už začiatkom 20. storočia medzinárodné uznanie predovšetkým ako výrobca esteticky zvládnutého a kvalitného nápojového skla – kalíškoviny. Tento program je reprezentačným artiklom sklárne až do súčasnosti a aj výstava predstavuje práve túto líniu sklárskej produkcie v Lednických Rovniach, a síce od najstarších sklárskych výrobkov anonymných autorov z 19. storočia až po súčasnú tvorbu realizovanú podľa návrhov firemných dizajnérov. Expozícia sa sústreďuje na prezentáciu pozoruhodných výsledkov obojstranne prospešnej spolupráce výroby a osobnosti výtvarníka – dizajnéra, ktorá bola vnímaná ako ideál modernej doby už od konca 19. storočia a v slovenských podmienkach nebola celkom obvyklá. Bol to práve dizajnér – sklársky výtvarník, na kreativitu ktorého vsadili v Lednických Rovniach. Koncepciu a spôsob fungovania výtvarno-technického oddelenia akopotrebného kreatívneho medzi článku na ceste od návrhu k realizácii vo výrobe, vypracoval a do praxe uviedol známy slovenský sklársky dizajnér Karol Hološko (1912 – 1978) a v 70. rokoch ju na nové podmienky rozvinul jeho dlhoročný spolupracovník Jaroslav Taraba (1932). Popri týchto dvoch, dnes už klasikoch slovenského sklárskeho umenia v Lednických Rovniach, vďaka tradícii a porozumeniu nového vedenia vyrástli mnohí ďalší významní slovenskí sklárski dizajnéri, či už je to Ladislav Pagáč (1949), Jozef Kolembus (1955), Juraj Steinhübel (1958), Peter Šipoš (1963), Mária Berkyová-Račeková (1983), Patrik Illo (1973). Charakteristickými prvkami sklárskej produkcie sa stalo popri konštantnom dôraze na harmonické spojenie „krásnej matérie a tvaru“ aj výtvarné zhodnotenie čírej sklenej hmoty. Ikonickým poznávacím znakom sa stali súbory kalíškov, kde tento princíp dizajnéri a sklárski majstri dotiahli k dokonalosti a je známy ako „technológia ťahanej nohy“. Subtílnosť sklenej hmoty – kalicha, nôžky i dienka – patrila k základným identifikačným prvkom a táto bola zdôraznená ešte tým, že nôžka nebola lepená, ale priamo ťahaná. Novovzniknutým vizuálnym efektom bol akcent na plynulú spojitosť tvarov. Autorstvo tejto inovácie sa zvykne pripisovať, v tomto období už tvorivému tandemu Hološko – Taraba. Ako dekoratívny prvok sa výraznejšie s kalíškovinou z Lednických Rovní spája popri technike brúsenia najmä mechanizovaná technika leptu. Skláreňje známa ako jedna z prvých na starom kontinente, ktorá dala do prevádzky, a to už v roku 1896 pantografické stroje, ktoré dokázali zdobiť typicky rovniansky tenkostenný krištáľový výrobok rovnako jemným dekorom – pantodekorom. K tradícii pantodekoru sa v sklárni pravidel nevracajú. Jeden zo známych tradičných pantodekorov sa na povrchu rovnianskej kalíškoviny sporadicky objavuje do dnešných dní. Už od svojho vzniku sa sklárne popri stále viac prevažujúcej strojovej výrobe zameriavali aj na ručnú výrobu a túto tradíciu si uchovávajú dodnešných dní. Skláreň sa takto stáva aj miestom, kde je priestor pre rozvíjanie sklárskeho remesla. Uznanie a ohlas si získala tiež zásluhou neustáleho rozvoja technológie výroby, ktoré predznamenávali aj zmeny v tvarovaní a dekorovaní skla. Celý rad ocenení z rôznych výstav doma a na medzinárodnej scéne je potvrdením kvality a správneho rozhodnutia sklární zamerať sa na úzku spoluprácu s výtvarníkmi. Orientácia na podporu autorského dizajnu je pravdepodobne jedným z faktorov, ktoré ovplyvnili aj obchodný úspech výrobcu. V súčasnosti je skláreň Rona a. s. v Lednických Rovniach už poslednou z mnohých sklární fungujúcichv minulosti na území Slovenska, ktorá sa dokázala presadiť na domácom i zahraničnom trhu, udržať sa nielen v konkurenčnom zápase, ale i poskytnúť zmysluplnú prácu pre množstvo kvalifikovaných sklárov. Aj z tohto dôvodu sme výstavu, v spolupráci s vedením sklární RONA a.s. a so Slovenským sklárskym múzeom v Lednických Rovniach, pripravili ako poctu všetkým, ktorí verili a veria sklárskemu remeslu.