Neznámou osobou je pre veľkú väčšinu mladšieho slovenského publika sochár - keramik Imrich Vanek. 82 ročný autor, rodák z Nových Zámkov, študoval na pražskej VŠUP (1956 – 1962, ateliér Prof. Otto Eckerta). Jeho spolužiakom z ročníka bol napríklad architekt Jan Kaplický. Od konca 60tych rokov vďaka intenzívnej spolupráci s architektami realizuje desiatky monumentálnych keramických prác vo verejnom priestore. Tieto diela, takmer výlučne štátne objednávky, vznikajú aj vďaka vtedy platnému stavebnému zákonu, ktorý vyčleňoval povinné jedno až 4 % z objemu ceny štátnej stavby na jej „výzdobu“ - realizáciu umeleckého diela. Po roku 1989 autor pracuje v ústraní bratislavského ateliéru. Vanek je v slovenskom kontexte keramickej tvorby nedoceneným zjavom. Sám stojí na okraji záujmu galeristov i teoretikov umenia, vystavuje sporadicky a jeho keramické steny zatiaľ miznú pri rýchlych developerských rekonštrukciách.

Mikyta patrí k profilovým umelcom generácie 30+, je zastúpený v domácich a zahraničných zbierkach. Študoval kresbu a grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri Vojtecha Kolenčíka a na Akademie der Bildenden Künste v Stuttgarte u prof. Wolfganga Gäfgena. Po obhájení magisterského titulu na VŠVU v roku 1999 sa rok venoval keramike v ateliéri Ivice Langerovej. V roku 2001 získal DAAD štipendium na Hochschule der Künste v Berlíne v ateliéri Prof. Bernd Koberlinga. Mikyta koncentruje svoj záujem na klasické výtvarné techniky (kresba, grafika, keramika v poslednom období aj fotografia). Pracuje s historickými vrstvami stredoeurópskeho priestoru druhej polovice 20.storočia. Iritujú ho totality, manipulatívnosť propagánd ale aj klišé národných mýtov a hrdinov. Série kresieb a objektov komponuje do celkov, hromadí v stále nových a nových konštaláciách. Pracuje v Brne, žije v Iliji pri Banskej Štiavnici.