Pri práci som sa inšpiroval mojou skúsenosťou z predchádzajúcej tvorby, ktorá zaznamenáva svetelné objekty, ale zaoberá sa taktiež recykláciou respektíve znovupoužitím už vytvorených produktov, ktoré využívam v odlišnom pojatí. V tomto prípade som pracoval skôr s vizuálnou stránkou dizajnu. Práca je spojením oboch zdrojov, teda materiál je už používaný, ale koncept obsahuje celkovú zmenu jeho tvaru a funkcie. Najvýraznejším inšpiračným zdrojom bol samotný materiál, teda silonka. Tá sa dokáže svojimi vlastnosťami priblížiť prírodným tkanivám, dokonca ich v niektorých smeroch, ako je napríklad elasticita prekonáva. Vždy ma veľmi fascinovala schopnosť prispôsobenia sa materiálov rôznorodému povrchu a jeho následná možnosť navrátiť sa do pôvodného stavu bez trvalého poškodenia. Silonka sa prispôsobí rovnako kubickému ako organickému tvaru. Pri silonkách bol tento jav viditeľný už v tridsiatych rokoch 19. storočia, ale zatiaľ nebol v dizajne zaznamenaný pokus o udržaní tejto vlastnosti bez použitia konštrukčných prvkov. Inšpiratívnou pre mňa bola rovnako možnosť opätovného využitia už použitých silonkových pančúch. Najčastejším dôvodom výmeny, alebo odstránenia starých siloniek bolo takzvané „očko“ ktoré vzniká pri opotrebení, alebo nešťastnou náhodou.  V mojej práci je možné tieto odpady opätovne a veľmi elegantne znovupoužiť a plnohodnotne ich navrátiť do interiérov.