portál o slovenskom dizajne
pridané
01 Mar 2008
napísal/a
posledné články
sharuj googli
likuj

Priemyselný dizajn a trvalo udržateľný rozvoj

Priemyselný dizajn a trvalo udržateľný rozvoj

Priemyselný dizajn má za primárnu úlohu napĺňať potreby dnešnej generácie – materiálne, estetické, funkčné... nesmieme však pritom ubrať budúcej generácii schopnosť urobiť to isté.

 Industrial design and sustainable development. The 1987 Brundtland Report, defined sustainable development as development that "meets the needs of the present generation without compromising the ability of future generations to meet their needs". Bez hĺbkovej znalosti mechanizmov trvalo udržateľného rozvoja priemyslený dizajnér nebude mať budúcnosť. Dôvodov je niekoľko:

  • rástúca populácia
  • zvyšujúci sa štandard života
  • obmedzené zdroje surovín
  • energetická závislosť (nerovnomerná distribúcia a konflikty, neefektívne technológie)
Priemyselný dizajnér musí byť v budúcnosti schopný navrhnúť výrobky tak, aby nezhoršil situáciu budúcim generáciam. Nie kvôli tomu, aby sme robili ”správnu” vec z morálneho hľadiska - ale predovšetkým kvôli tomu, že to je dlhodobo ekonomicky výhodné a investori to od dizajnéra budú žiadať.

Motivácia 
Ekonomika je hnacím motorom našej činnosti - treba ju vnímať ako nástroj, ktorý prirodzeným spôsobom presadí to čo je v záujme ľudí. Vďaka modernej ekonomike sme zažili stúpajúci rást životnej úrovni. V tom kontexte treba aj vnímať priemyselný dizajn - ako nástroj tvorby produktov, ktoré ľudia chcú a potrebujú. Sledujeme štastie jednotlivca. 

Naše štastie závisí od veľa faktorov - predovšetkým ale z toho že môžeme slobodne robiť to čo chceme, teraz a v budúcnosti. Mali by sme byť slobodní a užívať to čo pre naše štastie potrebujeme. Nemali by sme sa obmedziť alebo sa báť že v budúcnosti si to nebudeme môcť dovoliť.

Dnešné ekologické hnutie často predstavuje človek ako nepriateľ prírody. Akykoľvek pokrok sa chápe ako ohrozenie životného prostredia. Životné prostredie je pre nich dôležitejšie ako štastie jednotlivca. Podľa nich sa človek sledovaním svojho štastia stáva zdrojom celosvetovej pohromy. 

Ich riešenia predstavuje návrat k spoločnosti plných obmedzení, k spoločnosti v ktorej nesmieme sledovať spotrebu. Zavedením reštrikívnych opatrení postavia priemysel do pozície škodca a nepriateľa. Čo môžeme a čo nie nám bude diktovať ekologická doktrina, ktorá bude mať za úlohu obhájiť spoločne dobro v mene životného prostredia - nepripomína Vám to niečo?

Ak sa chceme vyvarovať tomu aby nám diktovali ekológovia podmienky, treba nájsť alternatívu. Vedia to aj firmy, pre ktoré tvoríme produkty. Obmedzenia, ktoré dnes platia, napr. nedostatok surovín alebo ekologické kvoty, sťažujú firmám tvorbu pridanej hodnoty. Je v ich záujime nájsť nové riešenia, ktoré nás oslobodia od dedičstva priemyslenej revolúcie.

Dedičstvo priemyselnej revolúcie 
Dve storočia priemyslenej produktivity zanechal nie len prosperitu a bohatstvo, ale aj množstva problémov. Väčšina produktov skončí v spalovni alebo na skládke, kde pôsobia znečistenie ovzdušie a pôdy. Prichádza k strate biodiverzity a k strate fungujúcich ekosystémov. 

Celý výrobný princíp je postavený na systéme zober-výrob-výhoď - je to dnešné chápanie produktivity, ktoré sa dá nazvať aj systémom ”z kolísky do hrobu”. Životný cyklus výrobkov je jednosmerný... 

Ekologické hnutie sa snaži tieto škody minimalizovať - aj keď snaha je chválitebná, nerieši to problém, ale iba ho posúva do budúcnosti. Aj keď sa podarí znížiť pôsobené škody o 50%, pri zvýšení spotreby o 200% ostáva znečistenie rovnaké. 

Nová vízia: Design "z kolísky do kolísky" 
Nový prístup k trvalo udržateľnému rozvoju by nám mal otvárať úplne iné perspektívy priemyselnej výroby ako doteraz. Mal by nám zaručiť, že surovín a energie budú vždy dosť, a že obmedzenia spotreby, ktoré si kladieme dnes už nebudú musieť platiť. Zrušením administratívných obmedzení dostane priemysel nový dych - a svet zažije daľší rast prosperity. To je ideál, ktorý by sme mali sledovať, pretože zaručuje všetkým lepší a slobodnejší život. 

Ako si môžeme zabezpečiť dostatok surovín keď ich je len obmedzené množstvo? Tým že vytvoríme uzavretý kolobeh, v ktorom sa nič nestratí. Jediné, čo k tomu treba, je správna technológia a dostatok energie. Obidvoch je viac než dosť. 

Technológia zažije vďaka nárastu informačnej výmeny a rástúcom počtu vzdelaných ľudí obrovský pokrok, ktorý sa neustále zrýchluje. Potenciál vymyslieť nové technológie a posunúť hranice poznania rastie rastom populácie a vzájomnej dôvery (k čomu prispievajú aj informačné technológie). 

Energie je v princípe dosť - spôsob využitia je však ešte slabý. Ak zoberieme len solárne zisky zemegule tak prevyšujú cca. 15000 krát našu dnešnú spotrebu. Túto energiu získame späť nielen kolektormi, vodnými a veternými elektrárňami, ale aj prostredníctvom biomasy alebo geotermalných zdrojov - ani technológia k ich využitiu nechýba, je len drahšia ako dnešné energie z fosílných zdrojov. 

Vďaka tomu, že vyvinieme nové výrobné procesy, že nájdeme nové materiály, ktorých kolobeh ovplyvňuje prírodu pozitívným spôsobom alebo vôbec nie a že prispôsobime dizajn produktov novým požiadavkám recyklácie, vytvárame nový systém, ktorý nám dizajnérom dá novú kreatívnu slobodu priemyslu, novú silu a užívateľovi lepší úžitok za nižšie náklady - a to všetko bez zníčenia rovnováhy ekosystému. Tento koncept bol prezývaný:  

"Z kolísky do kolísky" 
Princíp "Z kolísky do kolísky", ktorá bola definovaná američanom McDonough funguje na rovnakom princípe akú nájdeme v prírode. Prisunom energie (zo slnka) nastane látková výmena, ktorá uzatvára kolobeh - bez akejkoľvek stráty. Fotosyntéza a iné fungujúce prírodne metabolizmy sú dobré príklady z prírody, ktoré nám môžu slúžiť ako model.

Princíp "z kolísky do kolísky" je veľmi jednoduchý. Uzatvorený kolobeh materiálov pozostáva z dvoch rozdielne fungujúcich kolobehov. Prvý kolobeh je technologický - technicky vyspelý materiál sa recykluje, v zmysle "up-cycle". Kým princíp "up-cykle" vedie k zvyšovaniu alebo udržaniu kvality materiálov vedie dnes recyklácia vo väčšine prípadov k zníženiu kvality suroviny. V tom sa líši princíp "z kolísky do kolísky"; vyhradne využíva materiály, ktoré sa dajú "up-cyklovať". Druhý kolobeh je prírodný - odpad sa stáva potravou. Bezpečne biodegradovateľný materiál sa vráti do prírody kde sa vráti do metabolizmu ekosystému. 

Aplikáciou tohto princípu dosiahneme ekologickú účinnosť, nie ekologickú efektivitu. Lepšia efektivita vedie iba k zníženiu ekologického odtlačku, k posunutiu problému do budúcnosti a prispieva k udržiavaniu nesprávne fungujúceho systému. Stále by nás obmedzoval v spotrebe a viedol by k reštriktívnym pravidlám. Ekologická účinnosť znamená, že vytvorené kolobehy 100% zapadajú do prirodzeného kolobehu okolo nás. 

Nové stratégie dizajnu
Takáto zmena koncepcie vedie k novým stratégiám v dizajne, ktoré nás možno prekvapia. Predstavte si system, ktorý:
  • čistí vzduch, vodu a pôdu
  • zachová hodnotné materiály k opakovanému a neobmedzenému použitiu
  • nevyžaduje regulácie
  • podporuje kultúrnu a biologickú diverzifikáciu
  • podporuje samoregulačnú schopnosť prírody
  • tvorí hodnoty a možnosti pre všetkých
Výsledný ekologicky inteligentný dizajn by mal silný dopad na priemysel všade vo svete. Namiesto toho že budeme oplakávať nebezpečný odpad, obmedzené zdroje a obmedzené možnosti oslavujeme prebytok stále hodnotných priemyselných a prírodných materiálov, bohatých a diverzifikovaných ekosystémov a ekonomické aj ekologické bohatstvo. 

Dosiahnúť taký stav nie je jednoduché, ani sa nedá dosiahnúť cez jednu noc - je to proces, v ktorom má však dizajnér dôležité slovo. Zásadne ovplyvňujeme tvorbu produktov v tej fáze, keď sa rozhoduje o materiáloch a ich životnom cykle. Vieme urobiť rozhodnutie, ktoré vedie k ľahšej rozoberateľnosti a recyklácii produktu, vieme nepriamo ovplyvniť správanie zákazníka. Spolupracujeme s odborníkom z marketingu rovnako ako s materiálovým technikom a sme často katalyzátorom v spoločnej tvorbe produktu - škoda ak by sme to nevyužili. 

Základná stratégia "z kolísky do kolísky" sa zakladá na tvorbe fungujúcich technologických a prírodných kolobehov. Do veľkej miery je to úloha materiálových špecialistov, chemikov, vynálezcov ale aj zákonodarcov. My ale musíme vedieť zúžitkovať ich výsledky, podporovať ich snahu a ísť príkladom. 

Dizajn stratégie, ktoré podporujú princíp "z kolísky do kolísky":
- Minimalizovanie (vynechať všetko čo nie je potrebné)
- Rozoberateľnosť (schopnosť oddeliť jednotlivé substancie na konci životného cyklu)
- Uzavretý životný cyklus (použitie obnoviteľných surovin, recyklácia, opakované použitie dielcov atď)
- úsporné výrobné procesy (vedlajšie účinky, zníženie energie, regionálne materiály, zdravé pracovné prostredie atď.)
- Zmena správania konzumenta vďaka dizajnu (vrátenie produktu, dlhšia životnosť produktu atď. 

Záver 
Tento koncept je prijatý veľmi pozitívne ako priemyslom tak aj ekológmi - aj keď ostáva prekonať veľa tažkostí, budú prekonané, pretože to je v ekonomickom záujime všetkých zainteresovaných. V dlhodobom horizonte zníži náklady na suroviny a výrobu, motivuje konzumenta k spotrebe bez výčitiek, pritom zaručuje dlhodobý udržateľný rozvoj. A to všetko tým, že uplatňujeme výsledky jedinečného ľudského intelektu.

blog comments powered by Disqus